2020
Eye tracking vo výskume porúch autistického spektra: súčasný stav diskusie
HALÁMKOVÁ, DanielaZákladní údaje
Originální název
Eye tracking vo výskume porúch autistického spektra: súčasný stav diskusie
Název česky
Eye tracking ve výzkumu poruch autistického spektra - současný stav diskuse
Název anglicky
Eye Tracking in Autism Spectrum Disorder Research – the Present State of the Debate
Autoři
HALÁMKOVÁ, Daniela
Vydání
Bratislava, Zborník z konferencie „Osobnosť v kontexte kognícií, emocionality a motivácií VII“ od s. 86-91, 6 s. 2020
Nakladatel
STIMUL, Bratislava 2020
Další údaje
Jazyk
slovenština
Typ výsledku
Stať ve sborníku
Obor
50103 Cognitive sciences
Stát vydavatele
Slovensko
Utajení
není předmětem státního či obchodního tajemství
Forma vydání
elektronická verze "online"
Odkazy
Organizační jednotka
Filozofická fakulta
ISBN
978-80-8127-300-1
Klíčová slova česky
poruchy autistického spektra, eye tracking, pozornost, vnímání, experiment
Klíčová slova anglicky
autism spectrum disorder, eye tracking, attention allocation, perception, experiment
Štítky
Příznaky
Recenzováno
Změněno: 28. 1. 2021 09:50, Mgr. Daniela Halámková, Ph.D.
V originále
V poslednej dobe sa eye tracking (zariadenie na sledovanie pohybov očí) stal šikovným nástrojom často používaným aj vo výskume psychických porúch. Na základe tzv. eye-mind hypotézy totiž môžeme predpokladať, že ním vieme identifikovať oblasti, na ktoré proband upriamuje svoju pozornosť. Eye tracking je zároveň objektívnejším meraním než sebaposúdenie, založené na sebareflexii a úprimnosti probanda, a umožňuje nám skúmať i pozornosť detských či neverbálnych participantov. Príspevok predstaví využívanie eye trackingu vo výskume porúch autistického spektra a opíše postupný priebeh diskusie v tejto oblasti až po jej súčasný stav. Identifikácia oblastí obrazu, ktoré upútajú pozornosť probandov s autizmom a ich porovnanie s komparačnou skupinou, nám môže pomôcť charakterizovať, prípadne sa následne pokúsiť minimalizovať, rozdiely medzi vnímaním u bežnej a autistickej populácie.
Anglicky
A method of eye tracking has recently become a handy tool often used in the research of psychiatric disorders. Considering the eye-mind hypothesis we can assume, that by using an eye tracker we might be able to identify the areas which attract participant’s attention. Using an eye tracker is also a more objective method than self-assessment, which is based on participant’s self-reflection and honesty, and it makes examining children and non-verbal participants less difficult. The aim of this text is to describe how eye tracking has been used in the research of autism spectrum disorder until now. If we are able to identify the areas of the picture that attract the attention of autistic participants the most and compare them with the areas of the control group, we can easily characterize, and eventually try to minimalize, the differences between typical and autistic perception.