Prežívateľnosť produkčných probiotických kmeňov vo vybranej aplikačnej forme

FEČKANINOVÁ, Adriana, Jana KOŠČOVÁ, Aleš FRANC, Dagmar MUDROŇOVÁ a Petr POPELKA. Prežívateľnosť produkčných probiotických kmeňov vo vybranej aplikačnej forme. Česká a slovenská farmacie. Česká lékařská společnost J.E. Purkyně, 2022, roč. 71, č. 1, s. 27-33. ISSN 1210-7816.

Základní údaje

Originální název

Prežívateľnosť produkčných probiotických kmeňov vo vybranej aplikačnej forme

Název anglicky

Surviving of production probiotic strains in a selected application form

Autoři

FEČKANINOVÁ, Adriana (703 Slovensko, garant), Jana KOŠČOVÁ (703 Slovensko), Aleš FRANC (203 Česká republika, domácí), Dagmar MUDROŇOVÁ (703 Slovensko) a Petr POPELKA (703 Slovensko)

Vydání

Česká a slovenská farmacie, Česká lékařská společnost J.E. Purkyně, 2022, 1210-7816

---

Další údaje

Jazyk

slovenština

Typ výsledku

Článek v odborném periodiku

Obor

30104 Pharmacology and pharmacy

Stát vydavatele

Česká republika

Utajení

není předmětem státního či obchodního tajemství

Odkazy

Článek pojednávající o přípravě a stabilitě krmných pelet s obsahem laktobacilů pro vodní živočichy

Kód RIV

RIV/00216224:14160/22:00125730

Organizační jednotka

Farmaceutická fakulta

Klíčová slova anglicky

coating; excipients; aquafeed; Lactiplantibacillus plantarum; viability

---

Anotace

V originále

Výskum probiotík pre akvakultúru je v ranom štádiu a pre ich implementáciu je potrebné vykonať ešte množstvo experimentov. Laktiplantibacily patria medzi mikroorganizmy, ktoré sa najčastejšie používajú na prípravu probiotických preparátov. Doterajšie výsledky nie sú postačujúce, práve preto sú potrebné ďalšie štúdie. Výber probiotík pre akvakultúru a ich vývoj pre komerčné využitie v akvakultúre je mnohostupňový a multidisciplinárny proces vyžadujúci si v prvej etape základný a neskôr aj aplikovaný výskum a posúdenie jeho použitia v praxi. Cieľom štúdie bolo pripraviť probiotické krmivo pre ryby s využitím pomocných látok a následne sledovať prežívateľnosť probiotických bakteriálnych buniek v krmive počas 9-mesačného skladovania pri chladničkovej (4 °C) a izbovej teplote (22 °C). Na prípravu krmiva bol použitý kmeň Lactobacillus plantarum R2 Biocenol™ (CCM 8674) (podľa novej taxonómie Lactiplantibacillus plantarum), potenciálne využiteľný pre probiotické účely v akvakultúre. Lepšia prežívateľnosť probiotických bakteriálnych buniek bola zaznamenaná vo vzorkách krmiva A (Aquatex 41 HMD) v porovnaní so vzorkami probiotických peliet B (Inicio 918-2). Keďže oxidácia mastných kyselín v krmive ovplyvňuje nutričnú kvalitu jednotlivých komponentov krmiva, predpokladáme, že vyššie množstvo oleja v krmive B negatívne ovplyvnilo prežívateľnosť probiotických bakteriálnych buniek. Najvyššie počty životaschopných probiotických baktérií boli zaznamenané pri 4 °C skladovania krmiva. Po 9 mesiacoch skladovania pri chladničkovej teplote počty laktiplantibacilov vo vzorkách krmiva A klesli z hodnoty 7,30 log10KTJ/g na počet 5,57 log10KTJ/g. Teplota je považovaná za rozhodujúci faktor ovplyvňujúci životaschopnosť a prežívateľnosť probiotických baktérií počas doby skladovania.

Anglicky

Research in probiotics for aquaculture is at an early stage of development and much work is still needed. Lactiplantibacilli belong to the microorganisms most frequently used to prepare the probiotics. The available information is inconclusive, since few experiments with sufficiently robust design have been conducted to permit critical evaluation. The development of probiotics applicable to commercial use in aquaculture is a multistep and multidisciplinary process requiring both empirical and fundamental research, full-scale trials, and an economic assessment of its use. The aim of the study was to prepare a probiotic aquafeed via excipients and subsequently to observe the survival of probiotic bacterial cells in the feed during the nine months storage period at a refrigerator (4 °C) or room temperature (22 °C). The strain Lactobacillus plantarum R2 Biocenol™ (CCM 8674) (according to the new taxonomy Lactiplantibacillus plantarum), potentially usable as a probiotic in aquaculture, was administered to prepare the aquafeed. Better survival of probiotic bacterial cells was recorded in a samples of pellets A (Aquatex 41 HMD) compared to the samples of probiotic pellets B (Inicio 918-2). Since oxidation of fatty acids in feed affects the nutritional quality of individual feed components, we assume that higher amounts of oil in feed B negatively affected the survival of probiotic bacterial cells. The highest numbers of viable probiotic bacteria cells were recorded at 4 °C storage of probiotic feed samples. The number of lactiplantibacilli dropped from 7.30 log10CFU . g–1 to 5.57 log10CFU . g–1 after the nine months storage period of feed samples A at 4 °C. Temperature is considered as a critical factor influencing probiotic viability and survival during storage period.