PIKNER, Radim a Petr BUREŠ. Cytogeografie Eleocharis subser. Eleocharis v jihovýchodní Evropě. Zprávy Čes. Bot. Společ. Praha: Česká botanická společnost, 2002, roč. 37, č. 1, s. 21-26. ISSN 0009-0662.
Další formáty:   BibTeX LaTeX RIS
Základní údaje
Originální název Cytogeografie Eleocharis subser. Eleocharis v jihovýchodní Evropě
Název anglicky Cytogeography of Eleocharis subser. Eleocharis in Southeastern Europe
Autoři PIKNER, Radim (203 Česká republika) a Petr BUREŠ (203 Česká republika, garant, domácí).
Vydání Zprávy Čes. Bot. Společ. Praha, Česká botanická společnost, 2002, 0009-0662.
Další údaje
Originální jazyk čeština
Typ výsledku Článek v odborném periodiku
Obor 10600 1.6 Biological sciences
Stát vydavatele Česká republika
Utajení není předmětem státního či obchodního tajemství
WWW URL
Kód RIV RIV/00216224:14310/02:00006424
Organizační jednotka Přírodovědecká fakulta
Klíčová slova anglicky Chromosome numbers; Cytogeography; Eleocharis; Europe
Štítky Chromosome numbers, Cytogeography, Eleocharis, Europe
Příznaky Mezinárodní význam, Recenzováno
Změnil Změnil: prof. RNDr. Petr Bureš, Ph.D., učo 2635. Změněno: 26. 3. 2019 21:07.
Anotace
V Maďarsku, Rakousku, Rumunsku a Bulharsku bylo nalezeno, determinováno a následně karyologicky vyšetřeno 56 vzorků pěti taxonů Eleocharis subser. Eleocharis. E. *austriaca 2n=16,Bulharsko: jezero Široka Poljana; E. *palustris 2n=16, Bulharsko: Cherkaski, Glavatsi, Kazičene, Marikostinovo, Hursovo, Satovča, Sadovo, Popovica, Biala Reka, Mineralni Bani, Čerepovo, Devnya, Durankulak, Dobrič, Sreburna, Nova Černa; Maďarsko Pér, Tiszafüred, Sóskás, Monostorapáti; Rakousko: Großhöniggraben; Rumunsko: Arpaşu de Jos, Mindra, Martineşti, Cefa, Arad, Şiştarovăt, Harmăn, Trei Sate, Cheia, Sălard; E. *uniglumis 2n=46, Bulharsko: Kazičene, Solnčev Briag, Durankulak; Maďarsko:Farmos, Félhalom, Tiszacsege, Pűspőkladány, Fülöpháza, Szabadzállás (2 mikrolokality), Balatoncsehi, Látrány, Gyulafirátót; Rakousko: Großhöniggraben; Rumunsko: Ocna Sibiului, Ajud (2 mikrolokality), Osorhei, Izvoarele, Olteni, Lueta, Lupşa; E. *sterneri 2n=76, 78, Maďarsko: Tatabánya; E. *uniglumis x *sterneri 2n=64, Rakousko: Bad Vöslau
Anotace anglicky
Chromosome numbers were counted on Eleocharis subser. Eleocharis samples of 56 populations from Hungary, Austria, Rumania and Bulgaria. The following taxa and chromosome numbers were detected: E. mamillata subsp. austriaca 2n = 16 (Bulgaria: Rodopi Mts., Široka Poljana Lake), E. palustris subsp. palustris 2n = 16 (Austria: Großhöniggraben; Hungary: Pér, Tiszafűred, Sóskás, Monostorapáti; Rumania: Arpaşu de Jos, Mindra, Martineşti, Cefa, Arad, Şiştarovat, Harmăn, Trei Sate, Cheia, Sălard; Bulgaria: Cherkaski, Glavatsi, Kazičene, Marikostinovo, Hursovo, Satovča, Sadovo, Popovica, Biala Reka, Mineralni Bani, Čerepovo, Devnya, Durankulak, Dobrič, Sreburna, Nova Černa), E. uniglumis subsp. uniglumis 2n = 46 (Austria: Großhöniggraben; Hungary: Farmos, Félhalom, Tiszacsege, Pűspőkladány, Fűlőpháza, Szabadzállás, Balatoncsehi, Látrány, Gyulafirátót; Rumania: Ocna Sibiului, Ajud, Osorhei, Izvoarele, Olteni, Lueta, Lupşa; Bulgaria: Kazičene, Solnčev Briag, Durankulak); E. uniglumis subsp. sterneri 2n = 76, 78 (Hungary: Tatabánya); E. uniglumis subsp. uniglumis x subsp. sterneri 2n = 64 (Austria: Bad Vöslau). The hypothesis of a vicarious distribution of E. uniglumis subspecies (subsp. sterneri in the Pannonian and Illyrian regions with an exclave on Öland and Gotland and the type subspecies in other European regions) was not verified.
Návaznosti
MSM 143100010, záměrNázev: Časoprostorová dynamika biodiverzity v ekosystémech střední Evropy.
Investor: Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy ČR, Časoprostorová dynamika biodiverzity v ekosystémech střední Evropy
VytisknoutZobrazeno: 8. 5. 2024 23:51