Diplomová práca sa bude zaoberať konceptualizovaním a operacionalizovaním pojmu energetická bezpečnosť s ohľadom na to, ako tento pojem vnímajú rôzni aktéri, ktorí sa s problematikou energetickej bezpečnosti zaoberajú z odlišných pozícií. Práca bude vychádzať z niekoľkých desiatok rozhovorov so zamestnancami štátnej správy (ministerstvá zahraničných vecí, ministerstvá priemyslu a podobne), medzinárodných organizácií (napr. International Energy Agency), nevládnych organizácií, či spoločností podnikajúcich v energetickom priemysle. Jej cieľom bude vytvorenie tzv. "actor-specific theory" stredného dosahu, ktorá bude odpovedať na otázku, ako rôzni aktéri konštruujú ich vnímanie energetickej bezpečnosti, aké funkčné skupiny aktérov považujú aké aspekty energetickej bezpečnosti za zásadné, od akých premenných podľa respondentov závisí energetická bezpečnosť, a ďalšie otázky, ktoré budú položené v priebehu výskumu. Na dosiahnutie tohto cieľa bude použitá metodológia zakotvenej teórie Anselma Straussa, ktorá umožňuje vytvorenie teórie stredného dosahu zakotvenú v empirických dátach. Ako zdroj týchto dát budú použité rozhovory, ktoré budú v súlade s danou metodológiou analyzované v procese kódovania až do momentu, kedy opätovné kódovanie nebude prinášať nové teoretické poznatky, tj. momentu teoretického nasýtenia. Na začiatku tejto práce teda v súlade s použitou metodológiou nestojí hypotéza - metodológia zakotvenej teórie hypotézu v začiatku výskumu vylučuje, keďže tá je skôr jej cieľom - budem ale vychádzať z presvedčenia, že koncept energetickej bezpečnosti, predovšetkým vďaka jeho vysokej interdisciplinarite, zahŕňa široké spektrum aktérov, ktorí mu prisudzujú špecifické významy. Keďže tento koncept je zároveň len veľmi vágne definovaný v existujúcej odbornej literatúre a neexistuje širší konsenzus o jeho obsahu a už vôbec nie operacionalizácii, tento text si kladie za cieľ aspoň čiastočne objasniť niektoré jeho aspekty a prispieť tým do súčasnej teoretickej debaty o energetickej bezpečnosti.