Cieľom tejto práce je zistiť, či Európska únia, ktorá býva ako aktér medzinárodných vzťahov často charakterizovaná ako tzv. normatívna mocnosť, pôsobí v tomto smere tiež ako aktívny (a úspešný) promoter demokracie a aké prostriedky k tomu používa. Konkrétne budú tieto otázky skúmané na prípade Arménska. V prvej časti práce to bude sledované na zmluvnom vzťahu Európskej únie a Arménska a to konkrétne na prípade obsahovej analýzy jednotlivých dokumentov určujúcich zmluvný vzťah oboch aktérov. Pre túto časť práce budú stanovené dve výskumné otázky: Pri pôsobení EÚ ako promotera demokracie prevláda v zmluvnom vzťahu EÚ a Arménska, viac princíp kondicionality alebo normatívny tlak v súlade s konceptom normatívnej mocnosti? K akým zmenám v tomto ohľade došlo po vzniku Východného partnerstva a Asociačnej agendy (po započatí jednaní o Asociačnej dohode medzi EÚ a Arménskom)? V druhej časti sa práca bude venovať otázke pôsobenia Európskej únie ako promotéra demokracie a demokratizácie na vybranom prípade v Arménsku a to konkrétne na udalostiach, ktoré nasledovali po prezidentských voľbách v roku 2008. V rámci tejto časti práce bude použitá metóda process tracingu.