Bi3303 Metody archeologicko-antropologického výzkumu na Slovensku.

Přírodovědecká fakulta
podzim 2005
Rozsah
blokové přednášky 5. 12. - 11. 12. 2005. 2 kr. Ukončení: k.
Vyučující
PhDr. Danica Staššíková-Štukovská, CSc. (přednášející), prof. PhDr. Josef Unger, CSc. (zástupce)
prof. PhDr. Josef Unger, CSc. (přednášející)
Garance
prof. PhDr. Jaroslav Malina, DrSc.
Ústav antropologie – Biologická sekce – Přírodovědecká fakulta
Kontaktní osoba: prof. PhDr. Josef Unger, CSc.
Omezení zápisu do předmětu
Předmět je nabízen i studentům mimo mateřské obory.
Mateřské obory/plány
předmět má 6 mateřských oborů, zobrazit
Osnova
  • 1. prednáška Dekompozícia kostier a nové možnosti interpretácie v archeológii. Prednáška je venovaná v archeologii dávnejšie pozorovanému fenoménu rozloženým kostrám na kostrových pohrebiskách, kde sa v pôdnych podmienkach bez doloženého prírodného pôsobenia (napríklad kyslosť pôdy) objavujú vedža dobre zachovaných antropologických pozostatkov tiež kostry úplne alebo čiastočne rozložené. V prednáške sa uvádzajú príklady tejto dekompozície kostier v kontextoch in situ. V odbornej literatúre sa uvedenému problému nevenovala v bývalom Československu vežká pozornosť, vysvetlenie sa hypoteticky hžadalo v pôsobení prírodných faktorov (pôda, spodná voda ai.). Systematickejší výskum tohto javu iniciovala autorka prednášky v súvislosti s archeologickým výskumom pohrebiska v Borovciach (8.-12. stor.), kde boli preskúmané hroby s rôzne rozloženými kostrami. Po vylúčení prírodného pôsobenia pôdy alebo iných činitežov na dekompozíciu kostier v Borovciach a vyhodnotení archeologických kontextov sa obrátila pozornosť na skúmanie otázky dekompozície ako dôsledku výbavy a konštrukcie hrobu predmetmi z organických hmôt konkrétne dreva a činnosti drevokazných húb. S pomocou širokej interdisciplinárnej spolupráce sa realizoval najskôr výskum in vitro a následne in natura. V prednáške sa venuje pozornosť metodike a najdôležitejším výsledkom uvedených pokusov. Sformovanie interpretácie týchto výsledkov pre archeologickú terénnu prax si vyžadovalo diskusiu k archeologickým kontextom. Na základe tohto komplexného vyhodnotenia bolo možné vysloviť teóriu o dekompozícii kostier ako dôsledku činnosti niektorých nižších organizmov (húb a plesní) za predpokladu dostatočného množstva hostiteža a stabilnej teploty (hĺbka hrobu pod 120 cm). Inými slovami v prípade dostatočnej hĺbky a výbavy hrobu predmetmi z organických hmôt naakumulovanými v niektorom mieste na pochovanom, sa môže prejaviť dôsledok v podobe rozkladu dotknutej časti kostry. Pokusy ptvrdili túto skutočnosť v prípade predmetov z dreva (kvety, štíty, prúty, nádoby, hrubšie steny rakve atď.), kde isté typy drevokazných húb svojou činnosťou spôsobia dekompozíciu kostí nachádzajúcich sa v centre koncentrácie predmetov z dreva v prípade, že dno hrobu je v dostatočnej hĺbke zaručujúcej stabilnú teplotu (pod 120 cm). Rozlíšila sa dekompozícia kostry A (4 stupne) a B dekompozícia bez straty kompaktnosti kostry. V súvislosti s otázkou podobného pôsobenia plesní a nižších organizmov rozkladajúcich napríklad textil alebo kožu nie je možné vylúčiť podobný efekt, ale exaktné dôkazy je potrebné doložiť experimentálnym výskumom. Interdisciplinárny výskum zameraný na pôsobenie a dôsledky činnosti drevokazných húb na dekompozíciu kostier otvoril pre antropológiu a archeológiu pôsobivú možnosť nepriamo doložiť prítomnosť výbavy predmetmi organického pôvodu, ktoré inak v strednej Európe zachytávame len v drobných fragmentoch (textil, koža, drevo). Vežmi dôležitou skutočnosťou dekompozície kostier ako dôsledku činnosti drevokazných húb a s tým súvisiacich záverov pre interpretácie tohto javu v archeológii je možnosť upresňovať publikované závery vyhodnotením dosiaž neotvorených komôr pokusu in natura v Borovciach. Postdepozičné posuny kostí kostier žudí v hroboch. 2 prednáška Danica Staššíková-Štukovská AÚ SAV Nitra. Akademická 2 Častým javom pri archeologickom výskume kostrových pohrebísk je postdepozičné presunutie kostí kostry, ktoré je najčastejšie pertraktované v odbornej literatúre v súvislosti s magicko-rituálnymi praktikami. Koncepčnejšie sledovanie postdepozičných posunov kostier v archeológii chýba, na čo upozorňovali už i iný bádatelia na stránkach napríklad Archeologických rozhledov. V súvislosti s výskumom pohrebiska v Borovciacha a jeho spracovávaním a s použitím analogických situácii v odbornej literatúre európskej archeológie sme vytvorili typologickú schému tohto javu, ktorej sa venuje v prednáške pozornosť. Základné skupiny boli vytvorené na základe definície pôvodu postdepozičného presunutia (I-žudskou činnosťou , II inými faktormi (dekompozičné procesy mäkkých tkanív, činnosťou hlodavcov, hadov). Pri tvorbe jednotlivých typov postdepozičných posunov ako dôsledku žudskej činnosti sa rozlišuje úmyselné presunutie (vykrádanie, magicko-rituálne praktiky) a nepriame (zapadaním po dekompozíci výdrevy hrobu, dekompozíciou nižšími organizmami). Dôležitý je časový faktor (krátko po pohrebe, v dlhšej časovej vzdialenosti od pohrebu, v súčasnosti). Uvádzajú sa jednotlivé príklady z terénu k spomínaným typom postdepozičných presunov kostí. Osobitná pozornosť sa venuje otázku sekundárnych zásahov do hrobu . V archeologických kontextoch sú sekundárne zásahy spozorované ako výrazné presunutie kostí kostry. Obvykle tento jav zaznamená archeológ bez prítomnosti antropológa. V Borovciach sme realizovali interdiscliplinárny a komisionálny výskum takéhoto hrobu, ktorého ciežom bolo sledovanie otázky skvalitnenia interpretácie postdepozičných posunov vyhodnotených detailne antropológmi už pri preparovaní hrobu. Predmetom tohto výskumu bol hrob č.401, v ktorom bola pochovaná žena vek adultus I-II (25-35 rokov). Osvetžujú sa podrobnosti tohto výskumu. Diskusia zistených výsledkov otvára rad otázok hlavne v súvislosti s interpretáciou rozhádzaných kostier preparovaných bez antropológa. Väčšiu pozornosť sa v prednáške venuje tiež postdepozičným posunom kostí vplyvom hlodavcov a hadov a pravdepodobnosti správnej interpetácie na príklade hrobov 114, 137, 401 atd. Špecifikujú sa formy sekundárnych zásahov do hrobov prejavujúce sa v podobe postdepozičných posunov kostí interpretovaných ako zneškodnenia revenantov vo včasnom stredoveku. Vyhodnotením archeologických kontextov a jednotlivých foriem postdepozičných posunov zrealizovaných človekom možno definovať pre včasný stredovek rozdiely medzi 9. a 10. storočím. Väčšia pozornosť sa venuje interpretácie týchto zistení v okruhu vežkomoravskej a povežkomoravskej až ranouhorskej kultúry. Detailnejšie sledovanie foriem postdepozičných posunov kostí možno považovať za kvalitatívny prínos pre interpretácie v archeológii. Príklady niektorých ťažkých ochorení na včasnostredovekom pohrebisku v Borovciach v kontextov pohrebných zvykov a kultúry Slovanov. Danica Staššíková-Štukovská AÚ SAV Akademická 2, 949 21 Nitra V prednáške sa venuje pozornosť trom rôznym chorobám zisteným paleopatologickou analýzou kostrových pozostatkov z hrobu 22, 229, a 422 v Borovciach. Úvodom sa venuje pozornosť pohrebisku v Borovciach, ktoré sa delí na staršiu (8.-začiatok 10. storočia) a mladšiu časť (druhá polovica 10. storočia až prvá polovica 12. storočia). Všetky hroby sa vyskytli v staršej časti pohrebiska i keď v rôznych horizontoch. V hrobe 21 bola pochovaná žena nadprostrednej postavy (cca 158 cm), ktorá zomrela vo veku adultus II (30-40 rokov). Z pohžadu odchýliek a patologických zmien sa konštatovala vzhžadom na vek značná abrázia zubov, artificiálne rozšírenie zadného okraja foramen magnum, silná štrukturálna deformácia tiel hrudníkových stavcov vytvárajúcich gibbus (hrb), deformované okraje kĺbnych plošiek dolných rebier, na panve mohutne vytvorený úpon musculus rectus femoris, na tibiach mohutné úpony a musculus quadriceps femoris. Z archeologického hžadiska netypická konštrukcia hrobu a relatívna disproporcia medzi antropologickým zistením a kontextom polohy kostry, ktorej sa venuje pozornosť. Je venovaná pozornosť kontextom podobných nálezov na súdobých pohrebiskách na Morave a Slovensku ako i v Európe. V hrobe č. 229 bol pochovaný muž robustnej stavby s mohutným svalovým reliéfom vo veku maturus II (50-60 rokov) s odhadovanou výškou 50-60 rokov, ktorého takmer všetky kosti boli postihnuté osteolytickými deštrukciami ako dôsledku metastáz karcinómu, ktorý primárne vznikol v mäkkom tkanive niektorých orgánov a štruktúr. Z hžadiska archeologických kontextov je možné upozorniť na niektoré výnimočnosti tohto hrobu bez dokladov nepietneho zaobchádzania. V rámci Európy sú menované doklady hrobov s analogickým ochorením. V hrobe 422 bola pochovaná žena nadprostrednej výšky (156,3 cm, ktorá zomrela vo veku maturus I/II (45-55 r.). Pozorované odchýlky a patologické zmeny: M 3 vpravo hore kolíkovitý tvar, spondylosis deformans 2. až 3. stupňa. Mimoriadnym patologickým nálezom je osifikovaný útvar nájdený v okolí krčnej chrbtice. Archeologické kontexty dokladajú pietne zaobchádzanie a sociálne vyšší status pochovanej prejavujúci sa hĺbkou hrobu a jeho výdrevou na rozdiel od výbavy, v ktorej bol zistený z predmetov len nôž. Venuje sa pozornosť interpretácii osifikátu, ktorý nemá analogický nález v Európe. Spoločným znakom všetkých troch hrobov je vážna choroba, ktorá sa v prípade hrobu č. 229 skončila smrťou , u žien v hrobe č. 21 zrejme nepriamo prispela ku skonu a v hrobe č. 422 bola zrejme vyliečená (nevieme sa k podobe a preibehu vyjadriť pre nedostatok podobných nálezov a absencii interpretácie). Venuje sa pozornosť detailom priebehu choroby rakoviny a tuberkulózy, ktoré viedli k dramatickej zmene fyzického vzhžadu muža z hrobu č. 229 a ženy z hrobu č. 21 a odohrávali sa pred očami celej komunity. Napriek tomu pochovaným nebola upretá pietna poloha , neboli spozorované protivampirické presuny kostí , ale v kontextoch hrobov sú pozorované isté nuansy individuálnych magicko rituálnych praktík (oheň na hrobe č. 21 a situovanie hrobu č. 229 do okruhu vážených mužov okolo hrobu s mauzoleom č. 221). V prípade unikátneho nálezu osifikátu v hrobe č. 422 , ktorý je pravdepodobne dôsledkom vyliečeného ochorenia, ktoré nezanechalo stopy na fyzickom vzhžade pochovanej, pozorované zvyky pohrebu neumožňujú interpretáciu neobvyklého správania. Vyhodnotením podobných archeologických nálezov v strednej Európe sa zameriava pozornosť na otázku zmeny sociálneho statusu ťažko chorého človeka u Slovanov v období včasného stredoveku.
Další komentáře
Předmět je vyučován jednorázově.
Výuka probíhá blokově.
  • Statistika zápisu (nejnovější)
  • Permalink: https://is.muni.cz/predmet/sci/podzim2005/Bi3303