Obnova byzantskej moci na Balkáne za vlády Alexia I. Komnéna. Druhá byzantsko-pečenežská vojna (1083-1091)

MEŠKO, Marek. Obnova byzantskej moci na Balkáne za vlády Alexia I. Komnéna. Druhá byzantsko-pečenežská vojna (1083-1091). Online. 1. vyd. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2012. 268 s. ISBN 978-80-558-0101-8. [citováno 2024-04-23]

Základní údaje

• Originální název: Obnova byzantskej moci na Balkáne za vlády Alexia I. Komnéna. Druhá byzantsko-pečenežská vojna (1083-1091)
• Název česky: Obnova byzantské moci na Balkáně za vlády Alexia I. Komnéna. Druhá byzantsko-pečeněžská válka (1083-1091)
• Název anglicky: The Renewal of the Byzantine Power in the Balkans During the Reign of Alexios I Komnenos. Second Byzantino-Pecheneg War (1083-1091)
• Autoři: MEŠKO, Marek (703 Slovensko, garant, domácí)
• Vydání: 1. vyd. Nitra, 268 s. 2012.
• Nakladatel: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Další údaje

• Originální jazyk: slovenština
• Typ výsledku: Odborná kniha
• Obor: 60101 History
• Stát vydavatele: Slovensko
• Utajení: není předmětem státního či obchodního tajemství
• Forma vydání: tištěná verze "print"
• Kód RIV: RIV/00216224:14210/12:00062199
• Organizační jednotka: Filozofická fakulta
• ISBN: 978-80-558-0101-8
• Klíčová slova česky: Pečenehovia; Byzantská ríša; Byzantínci; 11. storočie; vojenské dejiny; pečenežsko-byzantská; vojna; Alexios I. Komnénos; nomádske etniká
• Klíčová slova anglicky: Pechenegs; Byzantine Empire; Byzantines; 11th century; military; history; Byzantino-Pecheneg war; Alexios I Komnenos; nomadic people
• Štítky: rivok
• Příznaky: Mezinárodní význam, Recenzováno

Anotace

Monografia sa zaoberá vyvrcholením vzťahu medzi Byzantskou ríšou a nomádskym národom Pečenehov, ktoré nastalo koncom 11. storočia v rámci druhej byzantsko-pečenežskej vojny, a zároveň predstavuje pokus o zasadenie daných udalostí do kontextu obnovy moci Byzantskej ríše v období po bitke pri Mantzikerte roku 1071. Byzantská ríša v rámci diplomatických stykov nadväzovala dlhdobé vzťahy s rôznymi nomádskymi etnikami. Pečenehovia, nomádi tureckého (turánskeho) pôvodu, boli jedným z nich. Od konca 9. storočia do približne prvej tretiny 11. storočia boli Pečenehovia poväčšinou spoľahlivými byzantskými spojencami. Po roku 1027 sa táto situácia začala meniť a Pečenehovia sa stali pre byzantské územia na Balkáne trvalou hrozbou, najmä po roku 1046, kedy vo veľkom množstve prekročili dunajskú hranicu ríše a usadili sa na sever od pohoria Haimos. Najkritickejšou sa situácia stala v priebehu 80. rokov 11. storočia, kedy Pečenehovia podnikali nájazdy na juh do Makedónie a Trákie. Cieľom monografie je poskytnúť podrobnú analýzu týchto stretnutí na základe dobových prameňov a podrobne popísať a definovať jednotlivé fázy v poradí druhého a posledného byzantsko-pečenežského konfliktu. Dôležité je aj prehodnotenie chronologickej postupnosti kľúčových udalostí, ktorému sa v monografii dostalo zvýšenej pozornosti, pretože mnohé otázky zostali dovtedajším bádaním nedoriešené. Dôraz sa kladie aj na vojenské aspekty celého konfliktu, keďže táto vojna predstavovala bod obratu vlády cisára Alexia I. Komnéna. Vďaka porážke Pečenehov na jar 1091 pri Lebuniu v Trákii Alexios Komnénos dokázal obnoviť vojenskú prestíž a silu Byzantskej ríše, zabezpečil si vojensky územie Balkánu, a od tej chvíle mohol znovu nasmerovať svoju energiu a dôvtip na znovuovládnutie stratených byzantských území v Malej Ázii.

Anotace anglicky

This monograph deals with the climax of the relationship between the Byzantine Empire and the Pechenegs which took place towards the end of the 11th century within the second Byzantino-Pecheneg war. At the same time it constitutes an attempt to contextualize the aforementioned events in the process of power renewal of the Byzantine Empire during the period after the battle of Mantzikert in 1071. The Byzantine Empire sought to establish diplomatic relations with various nomadic peoples; the Pechenegs, for instance, were one of them. From the end of the 9th century up to the first third of the 11th century they mostly played a role of reliable Byzantine allies. After 1027 this situation started to change and the Pechenegs gradually became a serious threat to the Byzantine territory in the Balkans, and even more after 1046 when they crossed in huge numbers the Danube frontier of the empire and settled down north of the Haimos mountain range. But the situation became most critical during the 1080s when the Pechenegs were organizing deep inroads into the Byzantine provinces of Macedonia and Thrace. The aim of this monograph is to provide a detailed analysis of these clashes, based primarily on written sources, and also to define the respective phases of this second and last major Byzantino-Pecheneg military conflict. Equally important is the reassessment of the chronological order of key events because this task still requires increased attention. Furthermore, the emphasis is placed on the military aspect of this conflict since this war represents the turning point in the reign of Alexios I Komnenos. Due to the defeat of the Pechenegs at Lebounion in spring 1091 Alexios I Komnenos was able to renew the military prestige and power of the Byzantine Empire, to secure from the military point of view the control over the Balkans, and from this moment onwards he was free to redirect his energy and resourcefulness to recover the lost Byzantine territories in Asia Minor.