„Odkladám, nestíham, a predsa som macher“: Analýza kontroverzného konceptu „aktívneho prokrastinátora“ z pohľadu Action Control Theory

MALATINCOVÁ, Tatiana. „Odkladám, nestíham, a predsa som macher“: Analýza kontroverzného konceptu „aktívneho prokrastinátora“ z pohľadu Action Control Theory. In Sociální procesy a osobnost 2015. 2015.

Základní údaje

• Originální název: „Odkladám, nestíham, a predsa som macher“: Analýza kontroverzného konceptu „aktívneho prokrastinátora“ z pohľadu Action Control Theory
• Název česky: „Odkládám, nestíhám, a přece jsem machr“: Analýza kontroverzního konceptu „aktivního prokrastinátora“ z pohledu Action Control Theory
• Název anglicky: Always running late but still cool: An analysis of the controversial “active procrastinator” concept from the perspective of the Action Control Theory
• Autoři: MALATINCOVÁ, Tatiana.
• Vydání: Sociální procesy a osobnost 2015, 2015.

Další údaje

• Originální jazyk: slovenština
• Typ výsledku: Prezentace na konferencích
• Obor: 50100 5.1 Psychology and cognitive sciences
• Stát vydavatele: Česká republika
• Utajení: není předmětem státního či obchodního tajemství
• WWW: URL
• Organizační jednotka: Filozofická fakulta
• Klíčová slova česky: prokrastinace; self-efficacy; action orientation; emoční regulace; seberegulace
• Klíčová slova anglicky: procrastination; self-efficacy; action orientation; affect regulation; self-regulation

Anotace

Koncept „aktívnej prokrastinácie“ (Chu & Choi, 2005), podľa ktorého je možné odkladanie povinností využívať na zefektívnenie práce a zvýšenie motivácie, je silne kritizovaný kvôli nedostatočnej empirickej podpore i rozporu so všeobecne prijímanou definíciou prokrastinácie. S využitím výsledkov niekoľkých štúdií (n = 287, 668 a 283) prezentovaných v tomto príspevku sa pokúsime priniesť možné vysvetlenie toho, odkiaľ sa „aktívny“ prokrastinátor vynoril a čím sa reálne líši od klasického, „pasívneho“ prokrasitnátora. V každej z našich vzoriek bolo pomocou jednoduchej zhlukovej analýzy metódou k-priemerov možné identifikovať dve skupiny prokrastinátorov podľa skóre self-efficacy. Ukázalo sa, že prokrastinátori s vysokou mierou self-efficacy majú celkovo pozitívnejší pohľad na svoje fungovanie, hoci ich správanie a výkon sa príliš nelíšia od ostatných prokrastinátorov. Majú tiež výrazne silnejšie sklony stotožňovať sa s identitou prokrasitnátora a vnímať akútny časový tlak ako nutnosť pre podanie optimálneho výkonu. Tento rozdiel sa vzťahuje k špecifickému profilu emočnej regulácie podľa teórie akčnej kontroly J. Kuhla: Hoci všetci prokrastinátori majú problém iniciovať cieľovo zameranú aktivitu bez pomoci vonkajších regulátorov, pre tých, ktorí zároveň dokážu dobre regulovať negatívne emócie, sú prokrasitnácia a návalová práca tesne pred termínom pravdepodobne úplne iným typom skúsenosti než pre tých, ktorí uľpievajú na negatívnom prežívaní.

Anotace anglicky

The concept of „active procrastination“ (Chu & Choi, 2005), according to which procrastination can be used for increasing work efficiency and motivation, has been strongly criticized for insufficient empirical evidence as well as for being in contradiction with the widely accepted definition of procrastination. Using data from several independent samples (n = 287, 668 a 283), I attempt to propose an explanation of how the concept of “active procrastination” might have come to being, and what it is that actually makes an “active” procrastinator different from a traditionally conceived “passive” procrastinator. Using k-means clustering, I was able to identify two groups of procrastinators in each of the samples based solely on self-efficacy scores. It turned out that procrastinators reporting high self-efficacy generally tended to view their own functioning more positively than procrastinators with low self-efficacy, although actual behaviour and performance were pretty much the same in both groups. These procrastinators were also more inclined to identifying with the role of a procrastinator and considering time pressure as necessary for achieving optimum performance. This difference seemed to be related to specific patterns of affect regulation according to Kuhl’s Action Control Theory: Although all procrastinators have difficulties initiating action without external triggers, for those who are able to downregulate negative affect effectively procrastination and rushing at the last minute may actually be a completely different type of experience than for those who tend to reflect on their negative emotions.