J 2017

Úvodná fáza byzantsko-normanskej vojny a byzantská porážka v bitke pri Dyrrachiu (1081)

MEŠKO, Marek

Základní údaje

Originální název

Úvodná fáza byzantsko-normanskej vojny a byzantská porážka v bitke pri Dyrrachiu (1081)

Název anglicky

The initial phase of the Normano-Byzantine war and Byzantine defeat in the battle of Dyrrachion (1081)

Autoři

Vydání

Vojenská história, Bratislava, Vojenský historický ústav Ministerstvo Obrany SR, 2017, 1335-3314

Další údaje

Jazyk

slovenština

Typ výsledku

Článek v odborném periodiku

Obor

60101 History

Stát vydavatele

Slovensko

Utajení

není předmětem státního či obchodního tajemství

Označené pro přenos do RIV

Ano

Kód RIV

RIV/00216224:14210/17:00096586

Organizační jednotka

Filozofická fakulta

Klíčová slova česky

dejiny vojenstva; Byzantská ríša; Alexios Komnénos; Normani; Robert Guiscard; Dyrrachion; bitka

Klíčová slova anglicky

history o warfare; Byzantium; Alexios Komnenos; Normans; Robert Guiscard; Dyrrachion; battle

Štítky

Příznaky

Mezinárodní význam, Recenzováno
Změněno: 3. 4. 2018 14:34, Mgr. Vendula Hromádková

Anotace

V originále

V tomto článku Marek Meško popisuje úvodnú fázu prvej byzantskej vojny proti Normanom, ako aj bitku pri Dyrrachiu, ktorá sa odohrala 18. októbra 1081. Spomínané udalosti predstavujú jedny z najviac kľúčových momentov na počiatku vlády cisára Alexia I. Komnéna, ktorý nastúpil na cisársky trón len krátko predtým začiatkom apríla 1081. Súčasne s vedením zúfalého obranného boja proti invázii početného normanského vojska vedeného veľmi schopným a inteligentným vojenským veliteľom grófom Apúlie a Kalábrie Robertom Guiscardom musel mladý byzantský cisár prekonávať mnohé vnútorné potiaže politického, vojenského a ekonomického rázu. Nakoniec sa mu v auguste 1081 podarilo zostaviť vojsko, ktoré osobne vyviedol z Konštantínopola a pokračoval po ose Solún-Dyrrachion až pod hradby tohto posledného mesta, ktoré bolo obliehané útočiacimi Normanmi. Samotná bitka vyústila do ťažkej byzantskej porážky, hoci byzantská armáda sa pred začatím bitky tešila početnej prevahe. Analýza tohto stretnutia berie do úvahy zloženie a početnú silu nepriateľských jednotiek, ako aj ostatné dôležité faktory (zámery Roberta Guiscarda, resp. ciele Alexia Komnéna pred bitkou, topografické danosti bojiska, atď.), ktoré tiež signifikantne ovplyvnili jeho celkový výsledok. Popis samotnej bitky obsahuje nové prístupy, ktoré sú konfrontované z tradičnými popismi tohto rozhodujúceho stretnutia nachádzajúcimi sa v dobových historických prameňoch ako aj v sekundárnej vedeckej literatúre.

Anglicky

In the present article Marek Meško describes the initial phase of the first Byzantine war against the Normans, as well as the battle of Dyrrachion, which took place on 18th October 1081. These events represent the most crucial moments at the beginning of the reign of Alexios I Komnenos who only rose to power in early April 1081. While desperately struggling against invasion of the Norman host led by a very capable and intelligent military leader Robert Guiscard count of Apulia and Calabria, the young Byzantine emperor had to overcome many internal difficulties of political, military and economic nature. Finally, in August 1081 he was able to lead almost the whole Byzantine field army from Constantinople through Thessalonica towards Dyrrachion besieged by the Normans. The battle itself ended in a heavy defeat of Byzantine forces which, however, had enjoyed numerical superiority at the beginning of this encounter. The analysis takes into account detailed depiction of a composition and number of opposing forces, as well as other factors (e.g. mindset of Robert Guiscard and aims of Alexios Komnenos before the battle, topographical layout of the battleground) which influenced the final outcome. Also the description of the battle itself contains new approaches that are confronted at times with traditional narratives of this decisive battle that can be found in historical sources and secondary literature.

Návaznosti

MUNI/A/1020/2016, interní kód MU
Název: Interdisciplinární zkoumání antických jazyků, jejich literatur a příslušných kultur – 2017 (Akronym: Staré filologie 2017)
Investor: Masarykova univerzita, Interdisciplinární zkoumání antických jazyků, jejich literatur a příslušných kultur – 2017, DO R. 2020_Kategorie A - Specifický výzkum - Studentské výzkumné projekty