Vplyv asthma bronchiale na kardiovaskulárny systém detí

k 2026

Vplyv asthma bronchiale na kardiovaskulárny systém detí

MARÔNEK, Lukáš Albert; Filip MEŠINA; Xenie BUDÍNSKÁ a Zuzana NOVÁKOVÁ

Základní údaje

Originální název

Vplyv asthma bronchiale na kardiovaskulárny systém detí

Název česky

Vliv asthma bronchiale na kardiovaskulární systém dětí

Název anglicky

Effect of asthma bronchiale on children's cardiovascular system

Autoři

MARÔNEK, Lukáš Albert; Filip MEŠINA; Xenie BUDÍNSKÁ a Zuzana NOVÁKOVÁ

Vydání

69. Studentská vědecká konference LF MU, 2026, 2026

Další údaje

Typ výsledku

Prezentace na konferencích

Označené pro přenos do RIV

ISBN

978-80-280-0868-0

Klíčová slova česky

asthma bronchiale; kardiovaskulární systém; rychlost pulzové vlny

Klíčová slova anglicky

asthma bronchiale; cardiovascular system; pulse wave velocity

Změněno: 13. 5. 2026 09:28, Lukáš Albert Marônek

Anotace

V originále

Asthma bronchiale (AB) je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktorého systémové dopady, najmä na kardiovaskulárny systém, môžu pretrvávať aj v období klinickej remisie. Systémové šírenie zápalových pôsobkov môže viesť k remodelácii cievnej steny a zvýšeniu ateriálnej tuhosti, ktorá je štandardne kvantifikovaná meraním rýchlosti pulzovej vlny aplanačnou tonometriou. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať kardiovaskulárne zdravie u detí s AB in remissione a so zdravými kontrolami. V prierezovej štúdii sme porovnávali skupinu 59 detí s AB in remissione (AG) s priemerným vekom 15 ± 1,56 rokov a kontrolnú skupinu 58 zdravých detí bez akýchkoľvek chronických zápalových ochorení (CG) s priemerným vekom 14,5 ± 1,69 rokov. Pomocou aplanačnej tonometrie (SphygmoCor) sme určovali ako markery kardiovaskulárneho zdravia rýchlosť pulzovej vlny (PWV) formou karotido-radiálneho indexu na posúdenie tuhosti cievneho riečiska. Ďalej sme stanovili index viability subendokardu (SVI), systolický krvný tlak (SBP), diastolický krvný tlak (DBP), augmentačný tlak (AP) a augmentačný index (AI) analýzou pulzovej vlny. Súbežne sme hodnotili antropometrické ukazovatele – BMI, percento telesného tuku pomocou váhy Tanita a obvody pásu a bokov a ich pomer. Pre objektívnu interpretáciu a zachovanie metodologickej validity boli tieto údaje korigované vzhľadom na vek a pohlavie subjektov pomocou príslušných percentilových grafov (Z-skóre). Dáta boli štatisticky analyzované pomocou Mann-Whitneyho U testu. Naša analýza odhalila, že AG má v porovnaní s CG signifikantne horší kardiovaskulárny profil sprevádzaný výraznejšou adipozitou. Hodnoty sú vyjadrené ako medián (minimum – maximum) pre AG v porovnaní s CG. V rámci kardiovaskulárnych a hemodynamických parametrov sme zaznamenali štatisticky významne vyššiu rýchlosť pulzovej vlny (7,5 [5,9 – 11,5] vs. 6,6 [4,2 – 9,1]; p < 0,001), vyšší centrálny augmentačný tlak (2 [-15 – 24] vs. -4 [-22 – 17]; p = 0,005). Naopak, signifikantný pokles bol pozorovaný pri indexe viability subendokardu (142 [104 – 198] vs. 153 [105 – 321]; p < 0,001). Hodnotenie antropometrických parametrov ukázalo v AG signifikantne vyššiu telesnú hmotnosť (67,6 [37,2 – 123,5] vs. 58,6 [35,0 – 122,2]; p = 0,012), vyšší body mass index (22,8 [15,5 – 37,8] vs. 20,7 [14,8 – 36,2]; p = 0,017). Tento trend potvrdili aj lokálne miery adipozity: obvod pása (75 [34 – 106] vs. 68 [53 – 111]; p < 0,001), obvod bokov (98 [77 – 126] vs. 91 [73 – 115]; p < 0,001) a ich pomer (0,78 [0,37 – 0,92] vs. 0,75 [0,68 – 0,99]; p = 0,049). Naše výsledky poukazujú na to, že AG má v porovnaní s CG signifikantne nepriaznivejší kardiometabolický profil. Zvýšené hodnoty rýchlosti pulzovej vlny a centrálneho augmentačného tlaku spolu so zníženým indexom viability subendokardu indikujú prítomnosť včasných cievnych zmien a vyššie kardiovaskulárne riziko u pacientov s asthma bronchiale in remissione. Tento zhoršený hemodynamický stav je úzko spojený s celkovo vyššou mierou adipozity, čo potvrdzujú významne vyššie hodnoty telesnej hmotnosti, BMI, ako aj parametrov centrálnej obezity. Tieto zistenia zdôrazňujú potrebu komplexného monitorovania nielen respiračných, ale aj metabolických a kardiovaskulárnych rizikových faktorov u astmatických pacientov.

Návaznosti

MUNI/A/1684/2025, interní kód MU

Název: Od buňky k pacientovi III

Investor: Masarykova univerzita, Od buňky k pacientovi III

Citovat

MARÔNEK, Lukáš Albert; Filip MEŠINA; Xenie BUDÍNSKÁ a Zuzana NOVÁKOVÁ. Vplyv asthma bronchiale na kardiovaskulárny systém detí. In 69. Studentská vědecká konference LF MU, 2026. 2026. ISBN 978-80-280-0868-0.

@proceedings{2570625,
   author = {Marônek, Lukáš Albert and Mešina, Filip and Budínská, Xenie and Nováková, Zuzana},
   booktitle = {69. Studentská vědecká konference LF MU, 2026},
   keywords = {asthma bronchiale; cardiovascular system; pulse wave velocity},
   isbn = {978-80-280-0868-0},
   title = {Vplyv asthma bronchiale na kardiovaskulárny systém detí},
   year = {2026}
}

TY  - CONF
ID  - 2570625
AU  - Marônek, Lukáš Albert - Mešina, Filip - Budínská, Xenie - Nováková, Zuzana
PY  - 2026
TI  - Vplyv asthma bronchiale na kardiovaskulárny systém detí
SN  - 9788028008680
KW  - asthma bronchiale
KW  - cardiovascular system
KW  - pulse wave velocity
N2  - Asthma bronchiale (AB) je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktorého systémové dopady, najmä na kardiovaskulárny systém, môžu pretrvávať aj v období klinickej remisie. Systémové šírenie zápalových pôsobkov môže viesť k remodelácii cievnej steny a zvýšeniu ateriálnej tuhosti, ktorá je štandardne kvantifikovaná meraním rýchlosti pulzovej vlny aplanačnou tonometriou. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať kardiovaskulárne zdravie u detí s AB in remissione a so zdravými kontrolami. V prierezovej štúdii sme porovnávali skupinu 59 detí s AB in remissione (AG) s priemerným vekom 15 ± 1,56 rokov a kontrolnú skupinu 58 zdravých detí bez akýchkoľvek chronických zápalových ochorení (CG) s priemerným vekom 14,5 ± 1,69 rokov. Pomocou aplanačnej tonometrie (SphygmoCor) sme určovali ako markery kardiovaskulárneho zdravia rýchlosť pulzovej vlny (PWV) formou karotido-radiálneho indexu na posúdenie tuhosti cievneho riečiska. Ďalej sme stanovili index viability subendokardu (SVI), systolický krvný tlak (SBP), diastolický krvný tlak (DBP), augmentačný tlak (AP) a augmentačný index (AI) analýzou pulzovej vlny. Súbežne sme hodnotili antropometrické ukazovatele – BMI, percento telesného tuku pomocou váhy Tanita a obvody pásu a bokov a ich pomer. Pre objektívnu interpretáciu a zachovanie metodologickej validity boli tieto údaje korigované vzhľadom na vek a pohlavie subjektov pomocou príslušných percentilových grafov (Z-skóre). Dáta boli štatisticky analyzované pomocou Mann-Whitneyho U testu. Naša analýza odhalila, že AG má v porovnaní s CG signifikantne horší kardiovaskulárny profil sprevádzaný výraznejšou adipozitou. Hodnoty sú vyjadrené ako medián (minimum – maximum) pre AG v porovnaní s CG. V rámci kardiovaskulárnych a hemodynamických parametrov sme zaznamenali štatisticky významne vyššiu rýchlosť pulzovej vlny (7,5 [5,9 – 11,5] vs. 6,6 [4,2 – 9,1]; p < 0,001), vyšší centrálny augmentačný tlak (2 [-15 – 24] vs. -4 [-22 – 17]; p = 0,005). Naopak, signifikantný pokles bol pozorovaný pri indexe viability subendokardu (142 [104 – 198] vs. 153 [105 – 321]; p < 0,001). Hodnotenie antropometrických parametrov ukázalo v AG signifikantne vyššiu telesnú hmotnosť (67,6 [37,2 – 123,5] vs. 58,6 [35,0 – 122,2]; p = 0,012), vyšší body mass index (22,8 [15,5 – 37,8] vs. 20,7 [14,8 – 36,2]; p = 0,017). Tento trend potvrdili aj lokálne miery adipozity: obvod pása (75 [34 – 106] vs. 68 [53 – 111]; p < 0,001), obvod bokov (98 [77 – 126] vs. 91 [73 – 115]; p < 0,001) a ich pomer (0,78 [0,37 – 0,92] vs. 0,75 [0,68 – 0,99]; p = 0,049). Naše výsledky poukazujú na to, že AG má v porovnaní s CG signifikantne nepriaznivejší kardiometabolický profil. Zvýšené hodnoty rýchlosti pulzovej vlny a centrálneho augmentačného tlaku spolu so zníženým indexom viability subendokardu indikujú prítomnosť včasných cievnych zmien a vyššie kardiovaskulárne riziko u pacientov s asthma bronchiale in remissione. Tento zhoršený hemodynamický stav je úzko spojený s celkovo vyššou mierou adipozity, čo potvrdzujú významne vyššie hodnoty telesnej hmotnosti, BMI, ako aj parametrov centrálnej obezity. Tieto zistenia zdôrazňujú potrebu komplexného monitorovania nielen respiračných, ale aj metabolických a kardiovaskulárnych rizikových faktorov u astmatických pacientov.
ER  -

MARÔNEK, Lukáš Albert; Filip MEŠINA; Xenie BUDÍNSKÁ a Zuzana NOVÁKOVÁ. Vplyv asthma bronchiale na kardiovaskulárny systém detí. In \textit{69. Studentská vědecká konference LF MU, 2026}. 2026. ISBN~978-80-280-0868-0.

Přehled o publikaci