Dekonštrukcia genderovej identity v dramatickom dialógu: diskurzívna analýza hry Sarah Kane "Túžim"

PŇAČEKOVÁ, Michaela. Dekonštrukcia genderovej identity v dramatickom dialógu: diskurzívna analýza hry Sarah Kane "Túžim". In Ivo Čermák, Kateřina Zábrodská. Kvalitativní přístup a metody ve vědách o člověku IX. Individualita a jedinečnost v kvalitativním výzkumu. AV ČR, Psychologický ústav, 2010, s. 104 - 113. ISBN 978-80-86174-17-4.

Základní údaje

Originální název

Dekonštrukcia genderovej identity v dramatickom dialógu: diskurzívna analýza hry Sarah Kane "Túžim"

Název česky

Dekonštrukcia genderovej identity v dramatickom dialógu: diskurzívna analýza hry Sarah Kane "Túžim"

Název anglicky

Gendered identity deconstruction in dramatic dialogue: A discursive analysis of the play „Crave‟ by Sarah Kane

Autoři

PŇAČEKOVÁ, Michaela

Vydání

Kvalitativní přístup a metody ve vědách o člověku IX. Individualita a jedinečnost v kvalitativním výzkumu. od s. 104 - 113, 2010

Nakladatel

AV ČR, Psychologický ústav

---

Další údaje

Jazyk

čeština

Typ výsledku

Stať ve sborníku

Stát vydavatele

Česká republika

Utajení

není předmětem státního či obchodního tajemství

Odkazy

URL

Označené pro přenos do RIV

Ne

Organizační jednotka

Fakulta sociálních studií

ISBN

978-80-86174-17-4

UT WoS

000318908600009

Klíčová slova česky

dekonštrukcia, dekontextualizácia, gender, heteronormativita, jazyk, indexikalita, performativita

Klíčová slova anglicky

deconstruction, decontextualization, gender, heteronormativity, indexicality, language, performativity

---

Anotace

V originále

Sarah Kane začala ako jedna z prvých autoriek coolness drámy abstrahovať postavy a zredukovala ich z počiatočných písmen (Túţim) aţ na odseky v texte (Psychóza 4.48). Touto formálnou abstrakciou (dekonštrukciou) tak dala priestor k nekonečným interpretáciám jej textov, ktoré sú nutné pre inscenovanie hier. Jednou z veľmi dôleţitých otázok týchto interpretácií je problematika genderu. Pokladám si teda základnú otázku: aké rody sú prisudzované postavám v hre Túţim a ako sa formujú genderové identity v tomto texte? Gender sa (ideologicky) prisudzuje podľa istých kontextualizačných odkazov ako sú mená, štýlové rozdiely v reči, vzťahy medzi postavami a zároveň vzťahy medzi pohlavím, genderom a túţbou. V inscenáciách zmieňovanej hry je totiţ markantné, ţe je to heteronormatívny diskurz, ktorý nastoľuje významy a konštruuje rody. Heterosexuálna identita je tu braná za samozrejmosť a gender, pohlavie a túţba sú stále naviazané. Metódou diskurzívnej analýzy textu sa snaţím pozrieť kriticky na heteronormatívne interpretácie hry Túţim a dekonštruovať ich. Základnými východiskami pre túto analýzu sú: teória jazykovej dekontextualizácie, teória performativity Judith Butlerovej a teória indexikality Elinor Ochsovej.

Anglicky

Sarah Kane was one of the first coolness dramatists who abstracted her characters and reduced them to capital letters (Crave) and who later maximized the abstraction to a complete destruction of characters in the form of mere utterances (Psychosis 4.48). Via this abstraction (formal deconstruction) of characters, she gave room to infinite number of interpretations of her texts, which are crucial for staging. One of the most important interpretation issues is the gender issue. If the characters are abstracted, how do we apply gender to utterances, how do we create gendered 105 identities in such texts? Gender is usually applied to characters according to contextualization cues such as names, speech style differences, relationships between the characters as well as relations between sex, gender and desire. In the stagings of Crave, it is obvious that it is the heteronormative discourse postulating the meaning as well as constructing gender. In such a discourse heterosexual identity is taken for granted if not proven otherwise and gender, sex and sexuality are still connected. Via the method of discursive analysis I try to look at such heteronormative interpretations critically and deconstruct them. The starting points of this analysis will be the theory of language decontextualization, theory of performativity by Judith Butler and Elinor Ochs‘ theory of indexicality.