2011
Teória motivačného pozadia prokrastinácie
MALATINCOVÁ, TatianaZákladní údaje
Originální název
Teória motivačného pozadia prokrastinácie
Název česky
Teorie motivačního pozadí prokrastinace
Název anglicky
A theory of motivational background of procrastination
Autoři
Vydání
Konference Sociální procesy a osobnost 2011, 2011
Další údaje
Jazyk
slovenština
Typ výsledku
Konferenční abstrakt
Obor
50100 5.1 Psychology and cognitive sciences
Stát vydavatele
Česká republika
Utajení
není předmětem státního či obchodního tajemství
Označené pro přenos do RIV
Ano
Kód RIV
RIV/00216224:14210/11:00056632
Organizační jednotka
Filozofická fakulta
Klíčová slova česky
prokrastinace; psychologická reaktance; časová teorie motivace; distraktor; averze vůči úloze
Klíčová slova anglicky
procrastination; psychological reactance; temporal motivation theory; distraction; task aversiveness
Změněno: 30. 3. 2012 12:29, Mgr. Tatiana Malatincová, Ph.D.
V originále
Príspevok je prevažne teoretickým spracovaním vývoja motivačných modelov prokrastinácie, doplneným o výsledky vlastného výskumu týkajúceho sa vzťahu prokrastinácie a psychologickej reaktancie. Cieľom je v krátkosti predstaviť historický vývoj konceptov a jednoznačne potvrdené korelačné vzťahy, ktoré sú vzájomne prepojené v rámci tzv. „časovej teórie motivácie“ P. Steela a jeho spolupracovníkov, vychádzajúcej z ekonomického modelu hyperbolického diskontovania. Psychologická reaktancia predstavuje nový aspekt v súčasnom modeli prokrastinácie, pretože vysvetľuje tendenciu prokrastinovať nezávisle od primárnej averzívnosti úlohy, ktorá bola v doterajších modeloch prakticky nevyhnutným predpokladom iracionálneho odkladania. Časová teória motivácie predpokladá, že odmena za splnenie odkladaných dôležitých úloh je zasadená do ďalekej budúcnosti, kým samotná práca na úlohe dostatočnú odmenu nepredstavuje, ba naopak pôsobí averzívne. Z tohto dôvodu jedinec preferuje distraktory, ktorých hodnota je síce relatívne nízka, avšak okamžite dosiahnuteľná. Koncept reaktantnej prokrastinácie umožňuje rozšíriť model aj na situácie, kedy samotná úloha jedincovi pripadá primárne atraktívnejšia než distraktor, ktorý má mnohokrát podobu neveľmi atraktívnych, banálnych, stereotypných aktivít. Podľa teórie psychologickej reaktancie totiž môže dochádzať k situačnej zmene preferencií pre jednotlivé aktivity v dôsledku snahy o znovunastolenie slobody výberu: Jedincovi distraktor náhle pripadá atraktívnejší preto, lebo bola obmedzená jeho možnosť zvoliť si ho za cieľ.
Anglicky
The contribution introduces a theoretical study of the development of motivational models of procrastination supplemented by the results of the author’s own research on the effect of psychological reactance on procrastination. The contribution in a historical perspective briefly summarizes relevant concepts and confirmed correlates mutually interconnected by the postulates of Temporal Motivation Theory (TMT; Steel & König, 2006) based on the economic model of hyperbolic discounting. Psychological reactance represents a new aspect in the study of procrastination because it helps to explain the tendency to procrastinate independently of primary task aversiveness, which has always been an essential part of the original explanations of irrational delay. According to TMT the reward for finishing an important task on which one procrastinates is located in relatively far future. On the other hand, the work on the task itself is not only insufficiently rewarding, but is often even perceived as aversive. The procrastinator therefore chooses distractions over the task, since their value – although relatively low – is immediately accessible. The reactant procrastination concept enables to apply the model of hyperbolic discounting also to the situations when the work on the task feels originally more attractive than the distraction, since distractions often take the form of unattractive, banal, even stereotypical activities. The theory of psychological reactance postulates that a situational change in preferences for individual activities might occur due to the tendency to re-establish one’s freedom of choice: The individual suddenly finds the distracting activity more attractive because his/her freedom to engage in it has been restricted.