Na konci 20. storočia sa Rusko ocitlo v ideovom a ideologickom vákuu. Víziu socialistického raja definitívne pochoval pád ZSSR a divoký kapitalizmus 90. rokov, z ktorého benefitovali len niekoľkí, spochybnil, že by sa Rusko mohlo úspešne transformovať na Západnú krajinu ako iné štáty v post-sovietskom priestore. Na krízu identity ponúkol odpoveď Vladimir Putin, ktorý svojou rétorikou i konkrétnymi krokmi odkazuje na predrevolučné Rusko a jeho náboženskú tradíciu. Angažovanosť pravoslávnej cirkvi v politike i podpora, ktorú recipročne od Putina dostáva, vytvára dojem Ruska ako nábožnej krajiny, kde tento vzťah vzniká zdola. V realite je pravosláviou však skôr “public religion” ako skutočnou vierou. Cieľom tejto práce je preskúmať spôsob, akým Putin s náboženstvom pracuje na dosiahnutie svojich cieľov, napr. v rámci vojny na Ukrajine.