Hniezdny parazitizmus (ďalej: parazitizmus) u vtákov je alternatívna reprodukčná stratégia, pri ktorej paraziti kladú vajcia do cudzích hniezd a prenechávajú tak svoje rodičovské povinnosti hostiteľom. V prípade, že hostitelia vajcia parazitov neodstránia, ale vysedia, strácajú celé svoje potomstvo (alebo jeho časť), pretože ho (v prípade medzidruhového parazitizmu) usmrtí, či zredukuje parazitické mláďa. Výsledkom je, že hostitelia sa v danom hniezdnom pokuse buď nerozmnožia vôbec, alebo vychovajú menej mláďat, či menej kvalitné mláďatá, než normálne. Tieto negatívne vplyvy parazitizmu (tj. strata/redukcia počtu/zhoršenie kvality mláďat) na fitness hostiteľov sú v odbornej literatúre najznámejšie, pretože sú najvýraznejšie.
Všetci hostitelia (či už medzidruhových alebo vnútrodruhových parazitov) však svoju rodičovskú starostlivosť „nesprávne“ investujú do geneticky nepríbuzných parazitov, čím sa nepriaznivý vplyv parazitizmu na ich fitness ešte znásobuje. Starostlivosť o potomstvo je totiž vo všeobecnosti pre rodičovských vtákov energeticky veľmi náročná a starostlivosť o mláďa parazita zvyčajne ešte viac, pretože ten je od adoptívnych rodičov závislý dlhšie a/alebo vyžaduje väčší prísun potravy ako mláďatá hostiteľa. Starostlivosť hostiteľov o mláďa parazita je teda veľmi intenzívna, čo môže mať neblahý vplyv na samotných hostiteľov. V krátkodobom meradle sa hostitelia môžu vyčerpať fyzicky, čo sa môže odraziť na ich zhoršenom zdravotnom stave, či kondícii. V dlhodobejšom meradle takáto zvýšená námaha môže u hostiteľov vyústiť v zníženú mieru prežívania, či môže nepriaznivo ovplyvniť ich ďalšie rozmnožovanie. Tieto druhy nákladov spojených s náročnosťou výchovy parazita sú menej známe a doteraz boli viac-menej zanedbávané, hoci v poslednej dobe sa ukazuje, že môžu byť nemenej významné.
Zamýšľaná bakalárska práca by mala mať dve časti. V prvej (rešeršnej) časti študent zhrnie poznatky o rodičovských investíciách u jednotlivých paraziticko - hostiteľských systémov, porovná u nich mieru nákladnosti výchovy parazita a hostiteľských mláďat a zostaví prehľad parametrov, ktoré môžu byť ovplyvnené nákladnosťou výchovy parazita. Okrem toho sa pokúsi stanoviť faktory, ktoré by tento negatívny efekt parazitizmu mohli posilňovať alebo naopak oslabovať. V druhej (analytickej) časti využije dáta dostupné na pracovisku školiteľa, a to na modelovom systéme trsteniarik veľký–kukučka obyčajná. Dáta sú založené na opakovaných meraniach hmotností rodičovských vtákov starajúcich sa o vlastné i parazitické mláďatá, o rôzny počet mláďat, či o mláďatá rôzneho veku. Zvláštny dôraz bude kladený na status hniezda (monogamné/primárne/sekundárne) a jeho vplyv na nákladnosť výchovy, pretože tento faktor doposiaľ v žiadnej práci zohľadnený nebol a modelový druh hostiteľa je známy fakultatívnou polygýniou.