Základná výskumná otázka: Aké sú postoje a skúsenosti zamestnávateľov s podporovaným zamestnávaním ľudí s mentálnym postihnutím? Mať prácu je predpokladom pre nezávislý život, je prostriedkom na dosiahnutie istého životného štandardu, ktorému prináleží určitý spoločenský status. Možnosť pracovať by mala byť dostupná každému bez rozdielu, teda aj ľuďom so zdravotnými obmedzeniami, ktorých kvalita života je už beztak v niektorých ohľadoch znížená. Právo na prácu je zachytené aj v čl. 27 Dohovoru o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Pozitívne je, že vznikajú iniciatívy zasadzujúce sa o zvýšenie integrácie zdravotne postihnutých ľudí do bežných životných aktivít, medzi ktoré patrí aj zamestnanie. Napriek tomu, počet ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sa uplatnili v pracovnej oblasti je stále veľmi nízky a len minimum osôb s mentálnym postihnutím má priestor aktivizovať sa, resp. zamestnať v nejakej forme zamestnania s podporou. Pretrvávajúcu nízku úroveň zamestnávania zdravotne postihnutých ľudí a teda aj ľudí s mentálnym postihnutím je možné prisúdiť najmä nedostatočnej miere informovanosti na strane zamestnávateľov o možnostiach podporovaného zamestnávania ako aj o špecifických potrebách a schopnostiach osôb s mentálnym postihnutím. Negatívny vplyv na daný stav má aj nepružnosť štátneho aparátu a nedostatočná iniciatíva zo strany zariadení sociálnych služieb v budovaní partnerstiev s potenciálnymi zamestnávateľmi v komunite. Cieľom práce je na základe postojov a skúseností zamestnávateľov s podporovaným zamestnávaním identifikovať a definovať bariéry, s ktorými sa zamestnávatelia stretávajú pri poskytovaní práce ľuďom s mentálnym postihnutím, ale zároveň aj poznať ich motiváciu zamestnávať ľudí z danej cieľovej skupiny. Na základe výstupov z výskumu je možné zistiť formu a mieru podpory, ktorú by zamestnávatelia potrebovali v rámci rozhodovacieho procesu pre zamestnanie osôb s mentálnym postihnutím, ale aj následnú podporu v samotnom procese zamestnávania. Postoje a skúsenosti existujúcich zamestnávateľov osôb s mentálnym postihnutím sú zásadným zdrojom poznatkov, ktoré je možné následne aplikovať v podobe návrhov na zlepšenie v oblasti informovanosti a podpory potenciálnych zamestnávateľov ako aj pri budovaní partnerstiev v komunite zariadeniami sociálnych služieb. Výsledkom identifikovania a popísania bariér/motivácií a následným aplikovaním riešení na zlepšenie aktuálneho stavu, príp. spropagovaním motivácii existujúcich zamestnávateľov ľudí s mentálnym postihnutím potenciálnym zamestnávateľom je, že dôjde k zvýšeniu miery zamestnávania osôb z danej cieľovej skupiny, čo bude mať vplyv na zlepšenie kvality ich života.