Európsky zatýkací rozkaz bol predmetom búrlivých debát v roku 2002, kedy sa členské štáty Európskej únie rozhodli posunúť integráciu celého Spoločenstva aj týmto smerom. Pre Českú a Slovenskú republiku sa táto téma stala aktuálnou až v roku 2004, po pripojení oboch štátov k Únii. Téma Európskeho zatýkacieho rozkazu je veľmi široká. Práca sa zameriava na to, aké sú rozdiely v inštitucionálnom zaistení výkonu Európskeho zatýkacieho rozkazu medzi Českou a Slovenskou republikou. Nakoľko má Európsky zatýkací rozkaz veľmi široké pole pôsobnosti, bude veľmi dôležité si skúmanie a porovnávanie inštitucionálneho zaistenia rozdeliť do viacerých kategórií. V prvom rade sa pozriem na vydávanie osôb: a) z ČR/SR do iného členského štátu a b) z členského štátu do ČR/SR. Proces vydávania osôb si musíme rozdeliť na dve kategórie a to: a) na výkon trestu a b) na stíhanie. Okrem tohto rozdelenia si musíme kategóriu vydávania osôb špecifikovať ešte podľa toho, či sa jedná o obyvateľa cudzieho štátu, alebo obyvateľa štátu vlastného. V druhom rade sa pozriem na to, aké sú spoločné/ rozdielne črty pri zaistení prevozu cez územie Českej a Slovenskej republiky. Kto je styčným orgánom? Aké sú špecifiká v danej krajine? Aké vznikli problémy? Ako systém funguje? V Českej republike nájdeme rozdielnu úpravu styčných orgánov. Povolenie na prevoz osôb cez územie republiky podlieha pod Najvyšší súd Českej republiky, ostatné okruhy, do ktorých Európsky zatýkací rozkaz zasahuje má na starosti Polícia Českej republiky a Ministerstvo spravodlivosti.. Na Slovensku všetky záležitosti spojené s výkonom Európskeho zatýkacieho rozkazu spadajú pod Ministerstvo vnútra. Čo sa týka Európskej únie ako celku, všetky členské štáty v kategórii vydávania osôb majú podobnú úpravu styčných orgánov. Rozdiely sú ale vo výbere orgánov, ktoré rozhodujú o povolení o prevoze cez územie daného členského štátu, ako to môžeme vidieť aj na príklade Českej a Slovenskej republiky. V prvej časti práce sa teda zameriam na to, prečo boli ako styčné orgány vybrané tie ktoré orgány a ako sa vyvíjala politická debata medzi vtedajšími elitami jednotlivých štátov. V druhej časti práce sa pozriem na konkrétne prípady realizácie európskeho zatýkacieho rozkazu v oboch sledovaných krajinách. Aké problémy sa vyskytli? Čo bolo sporným bodom? Bude veľmi zaujímavé sledovať dopady spojené s výkonom tohto rozkazu v krajinách, ktoré nie len že boli po dlhú dobu súčasťou jedného štátu a ich právne systémy sú podobné, ale na druhú stranu sú to aj novo- pristupujúce členské štáty, ktorých porovnanie môže poukázať aj na rôzne problémy, resp. benefity postupujúcej integrácie a jej celkový dopad v členských štátoch. Hlavným cieľom práce je poukázať na rozdiely a problémy, resp. zhody medzi modelmi, ktoré fungujú v sledovaných štátoch a zistiť, ktorý z týchto modelov je účinnejší.