Cieľom práce je opísať, ako sa v celebritných konštrukciách dobového časopisu Melodie prejavoval nesúhlas publicistov s dominantným socialistickým režimom, teda konkrétne akým spôsobom sa v časopise prejavovala tzv. subverzná prax. Veríme, že dešifrovanie tohto kódu dokáže priblížiť charakter fragmentácie spoločenských polí fungujúcich počas normalizácie a tiež nám pomôže aspoň čiastočne porozumieť úspechu bývalého režimu – úspechu v zmysle schopnosti umožniť prostredníctvom súboru hegemónnych stratégií prevažnej časti obyvateľstva žiť spokojné každodenné a normálne životy v režime, ktorý bol nedemokratický, neslobodný a odopieral základné ľudské práva.