Ako reakcia na tradičný prístup sociálnej práce, ktorý je nedostatočne analytický a kritický, vznikla celá oblasť kritickej sociálnej práce, ktorej cieľom je celková spoločenská transformácia k prekonaniu nespravodlivosti, dominancie a vykorisťovania, a ktorá kladie dôraz na kritiku a analýzu moci a útlaku v spoločnosti (Healy, 2001). Ako príčinu vzniku sociálnych problémov vníma štruktúru spoločnosti a kultúrne domnienky vytvárané dominantnými skupinami, ktoré vedú k opresii marginálnych skupín v spoločnosti. Individuálne (psychologické) faktory vníma ako menej relevantné pre vznik týchto problémov (Payne, 2014). Kritické prístupy vychádzajú z predpokladu, že to, ako je momentálna štruktúra spoločnosti nastavená, nie je jediná správna cesta (Payne, 2014). Okrem iného kritizujú neoliberálny model, ktorý posledné desaťročia dominuje v bohatších ekonomikách a do veľkej miery prispieva k vzniku sociálnych problémov. Je preň typická zvýšená akumulácia kapitálu a privatizácia, popri rastúcej nerovnosti príjmov a príležitostí, sociálnej marginalizácii a morálnom autoritárstve (Ferguson, Woodward, 2009). Sociálna práca, ktorá je vlastne nástrojom sociálnej politiky štátu, je priamo závislá na režime, v ktorom funguje. Má preto tendenciu udržiavať status quo, ktoré je v spoločnosti nastavené. V súčasnosti je väčšina zariadení sociálnych služieb špecifikovaná na určitú cieľovú skupinu, s ktorou pracuje. Prichádzajú do nich teda ľudia s problémami, ktoré majú podobný charakter. Problém však môže nastať v prípade, že ide o klienta, ktorý čelí niekoľkým problémom naraz. Takíto klienti často ostávajú bez pomoci, keďže máloktorá služba dokáže uchopiť ich situáciu komplexne (napr. žena-Rómka s mentálnym handicapom, ktorá je obeťou domáceho násilia a živí sa prácou v sexbiznise). Rovnako je problémom to, ak sa problém rieši iba povrchovo a nespochybňuje sa samotný koreň problému (napr. sa klientke poskytujú prezervatívy ako súčasť prístupu harm-reduction, ale nikto sa nesnaží o zmenu štrukturálneho kontextu, ktorý spôsobil to, že sa táto žena ocitla v situácii, v ktorej sa ocitla). Určite treba naďalej pokračovať v individuálnej práci s klientmi, ktorí sa ocitli v náročnej životnej situácii a nevedia sa z nej svojpomocne dostať. Táto práca by mala byť veľmi citlivá voči komplexnosti, ktorá je prítomná v sociálnej realite. No som presvedčená, že ak má byť sociálna práca naozaj dôsledná, nemala by prichádzať až v momente, kedy už sociálne problémy existujú a sú tak rozvinuté, že je náročné ich riešiť bez profesionálnej pomoci. Verím, že úlohou sociálnej práce je vytvárať aj primárnu prevenciu vzniku sociálnych problémov. K tomu slúžia rôzne metódy, postupy a prístupy a cieľom tejto práce bude zhodnotiť, ktoré z týchto možností sú najkomplexnejšie a majú najväčší potenciál prispieť k pozitívnej sociálnej zmene. ZVO: Aké stratégie vedúce k predchádzaniu a komplexnému riešeniu sociálnych problémov sa podľa aktérov kritickej sociálnej práce osvedčujú pri KSP s užívateľmi služby? Použitá literatúra: FERGUSON, I., WOODWARD, R. 2009. Radical Social Work in Practice: Making a Difference. Bristol: The Policy Press. HEALY, K. 2001. Reinventing Critical Social Work: Challenges from Practice, Context and Postmodernism. In Critical Social Work, 2(1), 1-13. PAYNE, M. 2014. Modern Social Work Theory. Basingstoke: Palgrave Macmillan.