Bez prerekvizít. Kurz je vhodnou úvodnou platformou pre absolvovanie ďalších predmetov ako Japonské dejiny a Japonská literatúra. Ideálna postupnosť (hoci nie vyžadovaná) je:
Úvod do japanistiky, AŽ POTOM Japonské dejiny, a AŽ POTOM Japonská literatúra
Omezení zápisu do předmětu
Předmět je nabízen i studentům mimo mateřské obory.
Předmět si smí zapsat nejvýše 175 stud.
Momentální stav registrace a zápisu: zapsáno: 0/175, pouze zareg.: 0/175, pouze zareg. s předností (mateřské obory): 0/175
Náplňou predmetu je získať základný prehľad o japonológii ako vednom odbore, a to z dvoch perpektív:
(1) Japonológia ako súbor poznatkov o Japonsku
(2) Japonológia ako veda, spracúvajúca tieto poznatky, a jej dejiny
Na základe týchto dvoch perspektív má študent po absolvovaní kurzu prehľad o rôznorodosti poznávania Japonska a uvedomuje si kontext japonológie z hľadiska česko-slovenského aj svetového bádania a jeho predstaviteľov. Odnáša si tiež najdôležitejšie poznatky, ktoré môže využiť ako orientačné body v ďalšom profilovaní svojho japonologického záujmu.
Účasť na výučbe je povinná.
Osnova
1. Japonsko – bádání o zemi a lidech.
2. Zkoumání jazyka a písma v Japonsku.
3. Evropa okouzlená Japonskem.
4. Periodizace dějin, jazyka a literatury
5. Kult šintó a importované myšlenkové směry
6. Přehled žánrů japonské literatury
7. Kultura rukopisů
8. Překlady japonské poezie a prózy do češtiny a slovenštiny
9. Japonská hudba, divadlo a tanec
10. Příroda v japonské kultuře
11. „Dentó bunka“ – odvětví tradiční kultury
Literatura
Hofbauer, Arnošt. „Žaponské umění“, v časopisu: Volné směry vydávaného spolkem Mánes v Praze, ročník XII, trojčíslo 10-12, 1908, str. 281 – 356.
Havlasa, Jan. Japonský podzim (Zlomky života), Praha, Nakladatelství Šolc a Šimáček, společnost s. r. o., 1930.
Reischauer E., Craig A. Dějiny Japonska, př. Labus, Sýkora, Praha, Lidové noviny, 2000.
Boháčková L, Winkelhöferová Z. Vějíř a meč, Praha, Panorama, 1987.
Earhart H. Byron. Náboženství Japonska, př. R. Heřman, Praha, Prostor, 1998.
Janoš J. 99 zajímavostí z Japonska, Praha, Albatros, 1984.
Collcutt, Martin a kol. Svět Japonska, přel. R. Duroňová, Praha, Knižní klub, 1997.
Průšková, Vlasta. Lidé a věci v Japonsku, Praha, Orbis, 1941.
Kol. autorů. Prameny života (Obraz Člověka a světa ve starých kulturách), Praha, Vyšehrad, 1982
Svojsík, Alois. Japonsko a jeho lid, Praha, v komisi O. Pyšvejce, Nakladatele a knihkupce v Praze II, Jindřišská ul. 17, 1913.
Kol. autorů. (ed. Jaroslav Bařinka) Kulturní tradice Dálného východu, Praha, Odeon, 1980.
Swann, Peter C., Umění Číny, Koreje a Japonska, Praha, Odeon, 1970.
Líman, Antonín, Mezi nebem a zemí, Praha, Academia, 2001.
Eliášová, Barbora M. Dcery Nipponu (Několik kapitol o japonských ženách), nakladatel B. Kočí, Knihkupec v Praze I, Masarykovo nábřeží 14, 1925.
Výukové metody
Predmet sa začína úvodom do problematiky japonológie ako sústavy poznatkov, zdôrazňuje sa dôležitosť ustálenej terminológie a poskytujú sa zemepisné, jazykové a dejinné špecifiká Japonska, ako aj prehľad o bádateľoch v rozličných oblastiach japonológie. Ďalej sa predmet venuje rozličným aspektom literatúry a umenia, základom japonských tradícií a ich chronologickým zvláštnostiam. Účasť na výučbe je povinná.
Metody hodnocení
Povinná účasť a finálny test, ktorých výsledkom bude závečné hodnotenie. Počet viac ako 3 absencie VYLUČUJE študenta z možnosti pristúpiť k testu! U odborových študentov je požadovaná hranica 70% správne zodpovedaných bodov na teste.