Další formáty:
BibTeX
LaTeX
RIS
@article{774459, author = {Garajová, Ingrid and Svoboda, Marek and Slabý, Ondřej and Kocáková, Ilona and Fabian, Pavel and Kocák, Ivo and Vyzula, Rostislav}, article_location = {Brno}, article_number = {21(6)}, keywords = {neoadjuvant therapy rectal adenocarcinomas prognosis biomarker fluoropyrimidines radiotherapy}, language = {sla}, issn = {0862-495X}, journal = {Klinická onkologie}, title = {MOŽNOSTI PREDIKCIE REZISTENCIE K NEOADJUVATNEJ KONKOMITATNEJ CHEMORÁDIOTERAPII U PACIENTOV S KARCINÓMOM KONEČNÍKA}, volume = {2008}, year = {2008} }
TY - JOUR ID - 774459 AU - Garajová, Ingrid - Svoboda, Marek - Slabý, Ondřej - Kocáková, Ilona - Fabian, Pavel - Kocák, Ivo - Vyzula, Rostislav PY - 2008 TI - MOŽNOSTI PREDIKCIE REZISTENCIE K NEOADJUVATNEJ KONKOMITATNEJ CHEMORÁDIOTERAPII U PACIENTOV S KARCINÓMOM KONEČNÍKA JF - Klinická onkologie VL - 2008 IS - 21(6) SP - 330-337 EP - 330-337 PB - CLSJEP SN - 0862495X KW - neoadjuvant therapy rectal adenocarcinomas prognosis biomarker fluoropyrimidines radiotherapy N2 - Východisko: Neoadjuvatná konkomitantná chemorádioterapia je štandartnou liečbou lokálne pokročilých nádorov konečníka. Jej cieľom je zredukovať objem nádoru, a tým viesť k radikálnemu, a pokiaľ možno aj k sfinkter šetriacemu chirurgickému zákroku. Neoadjuvantná liečba je založená na súbežnej aplikácii fluoropyrimidínov (5fluorouracil, kapecitabín) a rádioterapie (45 až 50,4 Gy). V porovnaní s adjuvantným prístupom má menšiu toxicitu a znižuje incidenciu lokálnych recidív. Aj napriek relatívne vysokej účinnosti neoadjuvantnej liečby existuje skupina pacientov, ktorým neprináša benefit a predstavuje pre nich riziko toxicity a oddialenia chirurgického výkonu. Na druhej strane, u približne 15 percent pacientov dochádza k patologickej kompletnej regresii tumoru po liečbe, čo je významným pozitívnym prognostickým ukazovateľom. Cieľ: Cieľom nášho prehľadového článku je sumarizovať význam neoadjuvatnej liečby u karcinómu konečníka a zamyslieť sa nad potencionálnymi klinicko-patologickými aj molekulárnými prediktormi odpovede k neoadjuvatnej liečbe. V tejto súvislosti sú najčastejšie študované sérové nádorové márkery, počty postihnutých uzlín, onkogény, tumor-supresorové gény, mikrosatelitová nestabilita (MSI), márkery apoptózy, proliferácie, angiogenézy, nádorovej invazivity a metastázovania, a ďalej enzýmy, ktoré súvisia s metabolizmom fluoropyrimidínov. Závery: Napriek výskumu v tejto oblasti sa zatiaľ nepodarilo nájsť vhodný prediktívny faktor rezistencie k neoadjuvatnej liečbe založenej na aplikácii rádioterapie a fluoropyrimidínov. Výskum naráža na prekážky, ktoré predstavuje hlavne heterogenita nádoru a doterajší vedecký prístup zameraný iba na štúdium jednotlivých molekulárnych faktorov. V súčastnosti sa otvára možnosť charakterizovať nádory na molekulárnej úrovni, a to metódami genomického profilovania. Predpokladáme, že práve tento prístup povedie v budúcnosti k identifikácii spoľahlivých molekulárnych prediktorov odpovedi k neoadjuvatnej liečbe. ER -
GARAJOVÁ, Ingrid, Marek SVOBODA, Ondřej SLABÝ, Ilona KOCÁKOVÁ, Pavel FABIAN, Ivo KOCÁK a Rostislav VYZULA. MOŽNOSTI PREDIKCIE REZISTENCIE K NEOADJUVATNEJ KONKOMITATNEJ CHEMORÁDIOTERAPII U PACIENTOV S KARCINÓMOM KONEČNÍKA. \textit{Klinická onkologie}. Brno: CLSJEP, 2008, roč.~2008, 21(6), s.~330-337, 7 s. ISSN~0862-495X.
|