Obsah: V prvej polovici 90tych rokov narastá záujem o otázku humanitárnej intervencie v zmysle vojenského zásahu bez súhlasu štátu na ktorého území sa intervenuje za účelom ukončenia masívneho porušovania ľudských práv. Už v tomto období sa výrazne polarizujú názory na legitimitu, morálne oprávnenie a nato, kedy a za akých okolností intervenovať, kto má právo o intervencii rozhodovať a kto ju má vykonať. Práca chce skúmať otázku, či udalosti vo svete na začiatku 21.storočia ovplyvnili možnosť presadiť humanitárnu intervenciu v rámci OSN, o čo sa v daných rokoch začala pokúšať určitá skupina štátov. Cieľom bude zistiť, či sa zmenili postoje stálych členov BR OSN po neautorizovanej intervencii v Kosove, teroristických útokoch v r.2001 a po začiatku vojny v Iraku. Ak áno, či to bolo v smere podpory humanitárnych intervencií alebo naopak. Práca sa primárne sústredí na týchto päť štátov z dôvodu prevládajúceho názoru, že ak má byť humanitárna intervencia legálna, musí byť autorizovaná Bezpečnostnou radou OSN. Okrem toho však poukáže aj na postoje ostatných štátov, ktorých názory sú taktiež dôležité, keďže patria medzi potenciálne krajiny, kde intervencia môže reálne smerovať. Snahou práce bude skúmať, akým vývojom prešla myšlienka v tomto období, či sa jej popularita menila výrazne kvôli spomenutým udalostiam, alebo tieto na ňu nemali zásadný vplyv a rozpory medzi štátmi v tejto otázke ostali rovnaké ako predtým. Vojenské zásahy v Afganistane a v Iraku síce nespadajú pod definíciu humanitárnej intervencie, ktorú sa autorka rozhodla pre účely skúmania používať, napriek tomu týmto medzinárodným udalostiam venuje pozornosť kvôli predpokladu, že mali vplyv na koncept humanitárnej intervencie ako takej. Práca sa bude snažiť dokázať, že medzinárodné udalosti dali priestor pre nárast obáv z narušovania suverenity u časti štátov, ktoré viedli k úpadku popularity humanitárnej intervencie napriek optimistickým predpokladom jej zástancov, ktoré vznikli v prvej polovici 90tych rokov a očakávali, že táto sa presadí v rámci OSN a stane sa uznávanou súčasťou obyčajového práva. Hypotéza: V období 1999- 2005 došlo kvôli medzinárodným udalostiam k úpadku popularity konceptu humanitárnej intervencie na pôde OSN. Metódy: Najskôr práca deskriptívne vymedzí okruh na ktorý sa zameriava- čo je humanitárna intervencia a ako došlo k nárastu záujmu o ňu na začiatku 90tych rokov. Následne stručne objasní dôvody, prečo sa zameriava na dané medzinárodné udalosti a na stálych členov BR OSN. Ďalej budú metódou komparácie porovnané postoje USA, Číny, Ruska, Francúzska a Veľkej Británie k hlavným udalostiam ovplyvňujúcim celú debatu- Kosovo 1999, 9/11 2001, Irak 2003. Následne sa práca pokúsi analyzovať vzťah medzi uvedenými udalosťami a presadzovaním humanitárnej intervencie v rámci OSN, či dochádzalo k nárastu negatívnych postojov k humanitárnej intervencii alebo naopak.