2012
Význam RAGE polymorfizmov v progresii diabetickej nefropatie
KURICOVÁ, Katarína; Veronika TANHÄUSEROVÁ; Vendula BARTÁKOVÁ; Petra LINHARTOVÁ; Lukáš PÁCAL et al.Základní údaje
Originální název
Význam RAGE polymorfizmov v progresii diabetickej nefropatie
Název česky
Význam RAGE polymorfizmov v progresii diabetickej nefropatie
Autoři
KURICOVÁ, Katarína; Veronika TANHÄUSEROVÁ; Vendula BARTÁKOVÁ ORCID; Petra LINHARTOVÁ; Lukáš PÁCAL; Jan SVOJANOVSKÝ; Darja KRUSOVÁ; Jindřich OLŠOVSKÝ; Jana BĚLOBRÁDKOVÁ; Jitka ŘEHOŘOVÁ a Kateřina KAŇKOVÁ
Vydání
XV. celostátní konference DNA diagnostiky, 2012
Další údaje
Typ výsledku
Konferenční abstrakt
Utajení
není předmětem státního či obchodního tajemství
Označené pro přenos do RIV
Ne
Organizační jednotka
Lékařská fakulta
ISSN
Klíčová slova česky
diabetes mellitus, diabetická nefropatie, polymorfizmus, RAGE
Klíčová slova anglicky
diabetes mellitus, diabetic nephropathy, polymorphism, RAGE
Změněno: 23. 4. 2012 13:54, Mgr. Katarína Chalásová, Ph.D.
Anotace
V originále
Úvod: Zvýšená tvorba neskorých produktov glykácie (advanced glycation end-products, AGE) je jedným z nežiaducich metabolických efektov dlhodobej hyperglykémie. AGE sú schopné priamo modifikovať makromolekuly (proteíny a lipidy), čo má za následok zmenu ich štruktúry a funkcie. Taktiež sa viažu na špecifické receptory RAGE (Receptor for AGE) vyskytujúce sa na membránach rôznych buniek, čím ich aktivujú. Systém AGE/RAGE je jedným z kľúčových mechanizmov hyperglykémiou indukovaného poškodenia buniek u diabetu. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť, či existuje vzťah medzi variabilitou v géne kódujúcom RAGE, progresiou diabetickej nefropatie (DN) a morbiditou a mortalitou asociovanou s diabetom. Metodika: Do prierezovej štúdie bolo zaradených celkom 423 diabetikov 1. a 2. typu (trvanie viac ako 10 rokov) s rôznym stupňom postihnutia obličiek definovaným na základe množstva albumínu v moči: normoalbuminuria (n=77), mikroalbuminuria (n=126), proteinuria (n=169) a terminálne zlyhanie obličiek (ESRD, n=51). Kohorta (mimo ESRD pacientov) bola sledovaná po dobu 39 mesiacov. DNA bola izolovaná z leukocytov periférnej krvi. Genotypizácia variant RAGE (-429T/C, -374T/A, G82S, 1704G/T, 2184A/G, 2245G/A) bola prevedená metódami založenými na polymerázovej reťazovej reakcii. Haplotypy sme rekonštruovali in silico pomocou software PHASE. Klinické end-points: (1) renálna udalosť (progresia DN o štádium ďalej alebo dosiahnutie ESRD), (2) kardiovaskulárna udalosť (MCVE: nefatálny infarkt myokardu), (3) kardiovaskulárna mortalita (CVM: fatálny infarkt myokardu alebo mozgová príhoda, náhla smrť) a (4) celková mortalita (ACM). Výsledky: Progresie DN bolo dosiahnuté u 22,9 % subjektov, MCVE u 8,2 %, CVM u 10 % a ACM u 19,8 %. Našli sme rozdiel v alelových i genotypových frekvenciách polymorfizmu 2245G/A medzi diabetikmi bez DN a s DN (P=0,001 a 0,0004). U ostatných polymorfizmov rozdiel zistený nebol. Pri rekonštrukcii haplotypov a následnom porovnaní medzi skupinami bola nájdená vyššia frekvenciae haplotypu RAGE2 u diabetikov s DN. Vplyv RAGE polymorfizmov na dosiahnutie jednotlivých klinických end-points bol študovaný pomocou Kaplan-Meierovy analýzy. V jednolokusovej analýze nebol nájdený žiadny vzťah, pri haplotypovej analýze bol identifikovaný haplotyp RAGE2 ako rizikový vo vzťahu ku kardiovaskulárnej mortalite (P = 0,04, log-rank test). Záver: Interindividuálna variabilita v géne kódujúcom RAGE predstavuje potenciálne významný genetický rizikový faktor kardiovaskulárnej mortality diabetikov. Poďakovanie: Práca bola podporená grantom IGA MZ ČR (NT/11405-6).
Návaznosti
| NT11405, projekt VaV |
|